Home \ mamička

Synovia sa bijú ako kone. Už si nevieme rady, zverila sa zúfalá mama.

Naši dvaja synovia sú úžasní. Ak sú každý sám. V tú chvíľu na svete neexistujú lepsi deti. Ale akonáhle sú spoločne, tvoria výbušnú zmes, ktorá je nebezpečná sebe i okoliu. Majú sa radi, to áno, ale neustále sa perú. A to dosť brutálne. Už sme z toho zúfalí a nevieme, ako je usmerniť.

Keď som druhýkrát otehotnela, nebolo staršiemu Matyášovi ani deväť mesiacov. Priznám sa, bol to celkom šok. Druhé dieťa sme chceli, to áno, ja som zámerne nebrala antikoncepciu, aby si telo po pôrode oddýchlo, ale dávali sme si pozor, pretože tak rýchlo po sebe sme dva drobcov nechceli.

 

Ale po pár dňoch, kedy sme túto informáciu vstrebával, sme sa nakoniec začali o to viac tešiť. Zo všetkých strán sme počuli, že to bude zo začiatku náročné, ale z chalanov potom budú úžasní parťáci a my o nich nebudeme ani vedieť, pretože si vystačí len spolu. A že takto malý vekový rozdiel je pre súrodencov výhra. No neviem. Keby som vedela, čo nás čaká...

   

Mama priniesla z pôrodnice "votrelca".

 

Lukáš sa narodil, keď bol Matyášovi rok a pol. Vek, v ktorom ma obzvlášť potreboval. Namiesto toho mama na pár dní zmizla do pôrodnice - nikdy predtým nebol bezo mňa ani jednu noc. A potom sa zas objavila a mala so sebou "votrelca", ktorý ho síce zaujímal, ale podobne ako zvieratko v zoo. Pozrieť sa, ale potom už nech je preč a mama je tu zas len pre mňa!

 

ČÍTAJTE TIEŽ: Priali si dievčatko. Osud im nadelil štrnásteho chalana!

 

Prvý rok mám ako v hmle, s nadsádzkou hovorím, že si z neho moc nepamätám. Bol to vyčerpávajúce kolotoč, ale potom sa predsa len objavilo svetlo na konci tunela. Najskôr chvíle, kedy aj mladší syn začal chodiť a trochu hovoriť. Matyáša v tej chvíli začal naozaj zaujímať a naozaj boli okamihy, kedy si spolu krásne hrali.

 

Potom ďalšie medzník, kedy sa aj Lukáš zbavil plienok, a nakoniec deň, keď Matyáš nastúpil do škôlky. V tej chvíli mi pripadalo, že už konečne mám veci ako-tak pod kontrolou. Ale netrvalo to dlho.

   

Súperenie o pozornosť rodičov.

 

Nezačalo to nejakým konkrétnym momentom, ale od určitej chvíle sa z parťákov stali hlavne rivali. Hoci som viackrát čítala, že deti takto blízko od seba na seba nežiarli, pretože žiarlivosť vzniká až v staršom veku, u nás to neplatí. Skrátka si to obaja - najmä Matyáš - uvedomili až neskôr.

 

Začali súperiť o pozornosť moju i koholiv iného. Otca, babičiek a dedov, ľudí na ulici, ktorí sa s nimi dajú do reči, detí na ihrisku. Jeden druhému nedarujú ani ň. Strážia, čo kto dostane k jedlu, aké hračky, či niekto nie je klamania. Akonáhle niekto hovorí s jedným, druhý hneď začne hnevať, aby upútal pozornosť zase k sebe.

 

To všetko beriem. Najväčší problém je, že chlapci si svoje súperenie začali vybavovať hlavne ručne. Perú sa prakticky od rána do večera. Začne to ako nevinná zábava, kedy sa len tak poštuchujú, ale počas minúty sa to zmení v regulárnej bitku. Je im teraz šesť a sedem a pol a už je to naozaj boj, nie nejaká nevinná detská strkanica.

 

GALÉRIA: Takto sa ľudia zmenili: pred tým a po tom, čo mali deti. Nezľaknite sa!

 

Oba u toho revú ako paviány, vrieskajú, pretože si uštedruje naozaj bolestivé zásahy. Kopú sa, rúbu, hryzú, škrabú nechty, ťahajú za vlasy, uši, dlabkať lakte. Je mi z toho niekedy až úzko, ako k sebe dokážu byť krutí a agresívny.

   

S partnerom sa nezhodneme, ako problém riešiť.

 

Sme z toho s mužom nešťastní, pretože sa to samozrejme od začiatku snažíme riešiť, ale nič nezaberá. Príhovory, domluvy, vyhrážky, zákazy, ultimáta, tresty, skrátka nič. V tej chvíli sa zrazu spriahne do koalície, všetko odkývají, že už budú dobrí, a za chvíľu je to tu znova.

 

Niekoľkokrát do týždňa u nás doslova tečie krv, hrče, odreniny, škrabance ani nepočítam, dezinfekcia a náplasť stojí na stole stále. Vlastne sa až čudujem, že si doteraz nespôsobili žiadny vážnejší úraz, a desím sa, že raz to príde.

   

Problém je aj to, že sa s partnerom nezhodneme, ako k tomu pristupovať. On tvrdí, že z toho vyrastú, a hovorí, že pokiaľ si nie sú vyložene nebezpeční, mali by sme ich nechať byť, nech si to vybaví spolu. Lenže potom, keď už to trvá dlho, mu prejdú nervy. Nechá je hodinu prať a potom zrazu je servom, že to robiť nemajú. Tak čo si z toho majú vziať?

 

Ja sa snažím ísť mierumilovnú cestou, dohovárať, vysvetľovať, lenže tá taky nefunguje, takže manžel moje pokusy neustále zhadzuje s tým, že byť na ne mäkká je k ničomu.

   

Už si neviem rady, veľa známych hovorí, že je to naozaj raz prejde, ale mne sa to nejako nezdá. Pripadá mi, že už to prerástlo v niečo vážnejšieho, čo sa bude ťažko naprávať.

 

Zuzana, 37 rokov

        
Mamička populárne:
Príkrm.

Strach z tmy má väčšina detí Pomôže nočné svetielko Pozor ale na modrej !.

Nočné budenie pri odbdudlíku dodatok 2.

Môžem v tehotenstve užívať Ascorutin .

Zabudnite na klasické kraslice Táto farebná vajíčka budú deti baviť.

Bábätko v manželskej posteli Nerobte to, varuje táto mama Prečo .

Pôrod ako nočná mora.

Ste samoživiteľka Tieto novinky vám v roku 2018 môžu finančne uľaviť.

Zuzana (32): Endometrióza urýchlila môj rozvod.

Ako si môžem sama vyvolať pôrod .

Kultúrne priestor U Prsteňa: Program na jún.

Detské nohy môžu zdeformovať príliš úzke ponožky, rovnako ako nevhodná obuv.

Imunita moluská.

Môžem si dohodnúť presný termín pôrodu .

Duphaston.

Miláčik, som tehotná !.

5 dôvodov, prečo stojí za to organizovať dámske dýchánky s deťmi.

Bábätko z darovaného vajíčka: Matkou je žena, ktorá dieťa porodí a vychová.

To vás prekvapí: 10 jedál, ktoré nie sú tak zdravá, ako si myslíme.

Je očkovní proti meningokokom celoživotné .

Homeopatiká.